Vonku sa reálne blýska. Neviem či aj nad Tatrou, a ani neviem ktoré pohorie ma obklopuje. Som v Brne a to leží niekde v strede nejakej roviny. Asi. Sedím za počítačom, píšem si do zošita a sumarizujem deň. Trio Šeban – Buntaj – Rózsa opäť hviezdí vo winampe, voda začína vrieť, do kalabasy som dosypal klobásové maté (maté roasted ako pražené; klobásové ho volám preto, že príjemne vonia a chutí za dymom), a ja len tak meditujem. Cez otvorené balkónové dvere vdychujem vôňu blížiacej sa prvej jarnej búrky. Je tlaková níž. To viem vždy presne, som meteosenzitívny. A keďže tlak klesol až teraz, rozmýšľam, prečo som ja prehnil celý deň.
Ráno som vstal s pocitom dobre vykonanej (práce; ale páči sa mi, ako znie pocit z dobre vykonanej bez práce, ako od VV). Včera sa mi po dlhom čase podarilo napísať niečo zmysluplné. Takže som si nadrobil na dnes. Na to sa vyhováram. A ja viem kde je pravda. Nespravil som nič, lebo piatky som proste lenivý. Je to mojou morálnou opotrebovanosťou, domnienkou že som starý, konzervatívnosťou (vysvetlím neskôr). Aj keď starý nie som, už od pätnástich mám tridsaťpäť a začína to byť na mne vidno. Mám sivú bradu, slabšie si spomínam a občas mám dni. Dni, že som chrobačný celý deň. Proste od rána do večera spravím dokopy hovno. A potom v noci, keď všetci spia, svedomie sa ozýva. Kričí, že som lenivý hňup. Ja na to, že to síce je pravda, ale dobrú noc, idem spať. Ale je dobre, že sa svedomie ozýva. Dnes som totiž na základe pozorovania sformuloval krásnu myšlienku. Citujem sám seba: „Hlúpy človek má sebavedomie. Šikovnejší si ho skráti na svedomie. A ten múdry medzi nimi vytvorí adekvátnu rovnováhu.“ To je dobré, však? Asi som šikovnejší.
Teraz k mojim piatkom a fingovanej starobe. Možnože som to niekde odpozoroval, ale piatky proste neviem robiť nič. Alebo aspoň neviem robiť to, čo by som mal. Asi by som bol skvelý úradník, ale tam sa vraj nerobí nič celý týždeň. A teraz vysvetlím, ako môže byť lenivosť spôsobená konzervatívnosťou. Že sa proste neviem sústrediť, lebo sa teším na ženu a deti a víkend bez šéfa. Žena bude v kuchyni alebo u susedy na káve a deti niekde von. A ja pred televízorom. Aj keď ženatý zatiaľ nie som a ani o svojich deťoch zatiaľ nič neviem, fakt sa na to teším. A hlavne v piatok. A asi si z tohto dôvodu v piatok občas vypijem. Viete, žena, práca, deti, šéf, už len myslieť na nich ma vyčerpá tak, že je najlepším oddychom zber tekutého ovocia.
Ale seriózne. Rodinu uznávam. Ako základ spoločnosti, ako garanta morálky a slušnosti. Lebo darmo budeme kričať, že ľudia sú kurvy neslušné, bohovať a biť sa do pŕs, aby sme boli kurvy slušné. Pokiaľ budeme piatky reálne pracovať, neprejavíme ani štipku lenivosti, následky budú vážne. Úplne z našich životov zmizne slušnosť vychádzajúca z rodinných hodnôt. Preto piatok vyhlasujem Dňom v týždni, kedy treba byť kvôli rodine lenivý.