Vlado Šandala
Otvorený list Svidníčanom alebo November konečne aj u nás
Heeeej. Pamätaj. My, čo sme z Východu, rozumieme. My čo Rozumieme, sme z východu. Lebo to „pamätaj“ používame denne, keď počúvame čosi nereálne, nemožné, patetické.
Študent na PrF MUNI v Brne. Basák. Zoznam autorových rubrík: Prievan, Fejtóny?, Súkromné, Nezaradené
Heeeej. Pamätaj. My, čo sme z Východu, rozumieme. My čo Rozumieme, sme z východu. Lebo to „pamätaj“ používame denne, keď počúvame čosi nereálne, nemožné, patetické.
„Vyzerá to na dážď.“ - „Áno, ale myslím, že aj za kávou to trochu vonia.“ Tak tento vtip ma napadne vždy, keď sa zatiahne obloha. Niežeby ma trápila kvalita reštauračných služieb doma na Slovensku. Netrápi ma. Lebo viem, že najlepšia káva je tá, ktorú si uvarím sám, najlacnejší rum je v obchoďáku a najpríjemnejšia a najusmievavejšia obsluha je moja priateľka.
Rozmýšľam. Veľa, často a občas aj konštruktívne. V poslednom čase sa aj snažím zapamätať si o čom. Väčšinou sú to univerzálne a nedostižné témy, ako napríklad život a jeho zmysel, ale na tieto otázky som si nedal jasnú odpoveď. I keď hodnoty mám usporiadané, neviem kedy, ako a či vôbec dôjde k ich realizácii. Perspektíva, že sa sám so sebou dohodnem je dosť biedna.