reklama

Rovno na papier

Rozmýšľam. Veľa, často a občas aj konštruktívne. V poslednom čase sa aj snažím zapamätať si o čom. Väčšinou sú to univerzálne a nedostižné témy, ako napríklad život a jeho zmysel, ale na tieto otázky som si nedal jasnú odpoveď. I keď hodnoty mám usporiadané, neviem kedy, ako a či vôbec dôjde k ich realizácii. Perspektíva, že sa sám so sebou dohodnem je dosť biedna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Preto oveľa radšej rozmýšľam o konkrétnych veciach. A úplne najradšej rozmýšľam pri konverzácii s inou osobou. Lenže skoro všetci ľudia majú tú istú, podľa mňa negatívnu črtu osobnosti mať vlastný názor. Teda aspoň tí, s ktorými sa rozprávam ja. Preto mám rád pero a papier. Papier nevie, čo je „ale ja“ a nepozná ani inú obdobu oponentúry. Papier vraj znesie všetko. Taký obyčajný plátok pomletého stromu. Chudák lisovaný, bielený, strihaný, lepený, perforovaný, balený, trhaný, zbieraný a občas aj recyklovaný. Preto sa nebráni, ani ja by som po takých procedúrach nevládal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes mu ale naložím, sprosto ho zneužijem a to len preto, že nepapuľuje. Popíšem ho tým, čo sa mne vyjaví v hlave pri slove „rovnosť.“ A teraz nemyslím rovnosť ako z fyziky, ale rovnosť ako morálnu, ako ľudskú vlastnosť. Napríklad, prečo sme si s bratom rovní (a ani výšku nemyslím; bratov mám dvoch, jeden je vyšší a druhý zatiaľ ešte rastie.) S bratom sme si rovní, lebo patríme k tomu istému druhu organizmov. Potom sme si rovní ako synovia, vnuci, bratia tretiemu bratovi... Ďalej ako občania, voliči, členovia študentstva... Otázka mnou položená znie takto: „Ako je, kurva, možné, že ja viem ledva zapnúť počítač a on je, kurva (on nie je kurva; kurva je preto medzi čiarkami, aby bolo jasné, že tú kurvu píšem z rozhorčenia), nejaký PC grafik?“ alebo „Prečo (tu už bez kurvy) ja viem hrať, robiť, písať hudbu a on ju vie len počúvať?“ A nachádzam pojítko aj medzi týmito dvoma, zjavne na hony vzdialenými činnosťami. A ním je snaha. Snaha, lebo on odmala sedel za monitorom a vždy niečo skúšal, robil, kreslil, programoval. Snaha, lebo ja som odmala chcel hrať, chodil na ZUŠ a (aspoň kedy-tedy) cvičil. Obaja sme do rúk dostali svoj život, šancu niekým byť, niečo dokázať. A aj keď sme obaja šli iným smerom, spojuje nás z hľadiska dosiahnutia úspechu (nie zas nejakého svetoborného; ja nie som Jimmy Page dneška a brat nie je eDali) snaha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tam kde sme, sa ale nedostane každý. Hoci každý je iný a všetci sú si rovní. V čom iný? Každý je z iného sociálneho prostredia, mesta, kraja... V čom rovní? V šanci. Každý má šancu – svoj život, ktorý môže kúskom snahy pretaviť na svoje osobné víťazstvo. Lebo pred Bohom, zákonom, ale aj v rade pred pokladňou v bille sme všetci rovnakí. Priznám sa, že keď som sám, len ja a moje svedomie, keď porovnávam ľudí, vtedy súdim a závidím. Ale už nebudem. Ako tak teraz nakladám zošitu, pochopil som, že nemusím. Lebo šancu sme mali všetci rovnakú. A tam ja vidím tú rovnosť. Tu morálnu, ľudskú. Len sa každý inak snažil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj oponent mlčí, asi ma usvedčuje z pravdy. Ani sa nezmôže na slovíčko odporu. Ale ja tento list papiera za aktuálnu nečinnosť nesúdim. Lebo mal aspoň snahu oproti stať sa zošitom.

Vlado Šandala

Vlado Šandala

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent na PrF MUNI v Brne. Basák. Zoznam autorových rubrík:  PrievanFejtóny?SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu